Zápisky z Roraimy

Autor: Tibor Somogyi | 4.4.2013 o 13:35 | Karma článku: 10,29 | Prečítané:  1277x

Ku koncu sveta i roku 2012 sa partička Slovákov rozhodla položiť nohu na tepui vrchol Roraima.  Žiaľ, koniec roka skončil sklamaním že neskončil, a teda je dobré sa podeliť o dojmy z cesty, o zápisky z Roraimy...

Roraima. Pýcha Venezuely. Matka vôd. Najznámejšia z tepuis. Koľko mien, toľko príbehov. A naopak. Legendami opradená stolová hora Roraima sa stala miestom diania Strateného Sveta, a jej meno dodnes znie akosi z diaľky. Miestni indiáni Pemoni sa na stolové hory odjakživa báli vyliezť - alebo dokonca i pozrieť, vraj kvôli nejakým bohom. Ale ako všetci vieme, „boh zostáva mŕtvy, a my sme ho zabili, a my sme jeho vrahmi“ - no a skeptický gringo (akože ja)  sa uteší tak, že si nenechá skaziť zážitok. Poďme si teda zaspomínať, aké to je vyliezť na túto najznámejšiu „stolofku“.

Napravo Roraima, vľavo Kukenán

Jej veličenstvo Roraima

 

Najprv ale trošku faktov. Roraima sa nachádza na pomedzí Brazílie, Venezuely a Guayany, pre ktorú je so svojimi 2800timi metrami zároveň aj najvyšším bodom. Venezuela pred pár rokmi akosi prestala uznávať hranicu s Guayanou a nárokuje si jej západnú časť, čo teoreticky môže ozbíjať Roraimu o jedinečný hraničný trojbod,  ale prakticky to okrem divne(k Venezuele je pripojený taký cicík z guayany až po rieku Essequibo) kreslených venezuelských máp neznamená nič.  Ako som spomenul na začiatku, jedno z nadnesených pomenovaní Roraimy je aj Matka vôd, nakoľko sa nachádza v pomyselnom bode, kde sa delia rozvodia veľkých riek severu južnej Ameriky:  na sever je povodie Orinoka, na juh povodie Amazonky, a na východ rieka Essequibo – tá, na ktorú má Venezuela to ťažké srdce.

 

Mapa Venezuely s nárokovanou oblasťou(Guayana Essequibo). Zdroj: http://laguayanaesequiba.blogspot.com/

Zdolať Roraimu nie je žiadny životný výkon. Nie je ani žiadna sranda, ono to len tak znie kvôli hraniu sa s formuláciou viet, ale sám som bol svedkom toho, ako sa to dá zvládnuť aj ľuďom veľmi vzdialeným od vrcholovej kondície. Celý výstup na horu trvá necelé 2dni pohodlným tempom. V dedinke menom Paratepui je treba odložiť nepotrebné veci, najať domorodcov, prebaliť batoh, a hor sa do savany. Pochod savanou je príjemný, nie je to ale žiadne safari. Jediné čo sa dá vidieť sú indiánske rodiny, ktoré pomáhajú turistom nosiť veci, termitská a sťahovavé mravce. A na obzore, ako ohromný peň po zoťatom nebeskom strome, nonstop, s každým krokom približujúci sa cieľ svojej cesty  -  hora Roraima. Už len pohľad na ňu napĺňa človeka energiou,  a ani na rozum mi nepríde,  že by som to vzdal. Čo mi neskutočne liezlo na nervy, a doslova mi pilo krv, boli roje mušiek zvaných v miestnom jazyku puri-puri, po anglicky všeobecne sandflies. Podobne ako komáre sa  vyskytovali pri vode, a po stretnutí s nimi som prehodnotil svoj vzťah k slovenským komárom. Začal som si vážiť ich priateľský piskľavý prejav a  štípance zo slovenska považujem za príjemné spestrenie letného večera. Puripuri sú krv pijúce citrónovým muškám podobné kur*y, ktoré si surovo len tak nahryzú kožu, a pijú vytekajúcu krv. Následne ostane chrasta, ktorá neznesiteľne, ale ozaj neznesiteľne svrbí. V okolí Roraimy (údajne) tieto mušky našťastie neprenášajú žiadne choroby ani parazitov, ale inde vedia život spestriť  chuťovkami, ako napríklad doživotný zapáchajúci hnisavý vred na jazyku. Mňam. Našťastie ma tieto desivé následky obišli, ale aj tak som si na každej nohe napočítal zhruba po 50 štípancov.

Kostolík na ceste k táboru

Rodinka Pemonov. Dnes sa živia ako nosiči pri výstupoch na tepui

Táborisko.

 

Samotný výstup na horu je náročný. Cesta trvá niekoľko hodín, a ide sa popri stene, popri vodopáde či  v takom miniatúrnom pralese so všetkým, čo k otmu patrí – bromélie, palmy, a k vrcholu dokonca aj mäsožravé rosičky a krčiažniky. Táto floristická krása naplní radosťou srdce hádam každého, aj toho fejsbúkom a mítingami najotupenejšieho ignoranta. A samozrejme, úžasný pocit, že čo krok, to o kúsok bližšie k vrcholu. Večer sme sa pekne ubytovali v jednom z miestnych hotelov  a zaspali sme ako dudci/dudky. Poznámka – hotel tu nie je myslené samozrejme žiadne ubytovacie zariadenie, ale akousi milosrdnou hrou osudu, erózie a Božej dobroprajnosti vytvorené skalné previsy, ktoré poskytujú ochranu pred dažďom, vetrom a chladom.

Stena Roraimy. Tam hore treba vyliezť.

Stena.

Prvý pohľad zvrchu na savanu.

Miestna rosička

Povrch stolovky nie je rovný ako stôl, ale práve naopak, veľmi zerodovaný a členitý. Čierna farba, absencia stromov či čohokoľvek známeho vyvoláva dojem akoby iného sveta. V bizarných skalných útvaroch vidí každý, čo mu fantázia dovolí, takže ja som videl korytnačku, chodiacu strieľajúcu ťavu z Hviezdnych vojen, srdce na stopke a takzvané Udolie penisov. Na viac som sa z rôznych dôvodov nezmohol, a to som sa pri tom poslednom cítil ako v Národnej rade.  Počas pochodu sme minuli aj ten avizovaný  hraničný trojbod, kde sa niektorí stali svedkami milej udalosti žiadania o ruku. Ja nie, ja som na také cukrové veci moc neni, ale vraj to bolo pekné. Slečna povedala áno, tak sa žiadna cezhraničná násilnosť nekonala, a mohli sme si všetci užiť Udolie krištáľov. Mno a to bolo niečo. Na zemi sa len tak povaľovali celé hŕby, kopy a kopiská krištáľu(SiO2, oxid kremičitý), kde-tu dvojičky alebo celé drúzy. Neuveriteľné miesto. Poznajúc slovenskú náturu, je mi jasné čo sa teraz preháňa hlavou každému z vás –  áno, nejaký ten krištálik z Roraimy sa dá priniesť materi domov do kredenca. A ešte budete mať dobrý pocit že ste vybabrali s rangermi, čo kontrolujú batohy. Ale nemalo by sa. Fakt nie.

Korytnačka

StarWarsova ťava:)

Horu halí hustá hmla.

Hraničný bod Guyany - Venezuely - Brazílie

Udolie krištáľov

..a takéto kúsky v ňom

Česi a Slováci majú (údajne) jeden zárez na pažbe objavov Roraimy: jedného pekného dňa si skupinka Čechoslovákov všimla, že tam, kde by malo byt jazierko, mizne voda kamsi do preč. Tak sa rozhodli zliezť dolu do priekopy, a čo nenašli: prvú jaskyňu v masíve Roraimy. Nazvali ju Jaskyňa Krištáľové oči. Tento objav, ktorý potvrdil možnosť existencie jaskýň v tvrdých kvarcitoch, spôsobil masívne prehodnocovanie vedomostí medzi hlavami múdrymi z geológie. V každom prípade, jaskyňa na takom parádnom mieste, ešte navyše aj s takým pekným príbehom v pozadí, poteší. Poznámka: koho táto problematika zaujala, môže študovať napríklad tu alebo tu. Budem veľmi múdry a upozorňujem na farbu vnútra jaskyne: to je pôvodná farba materského kameňa, ktorý je na povrchu dočierna zoxidovaný.

Jaskyňa Ojos de Cristal

Jaskyňa Ojos de Cristal

Dôležitým miestom na hore Roraima je previs zvaný La Ventana, v preklade Okno. Mali sme zrejme šťastie, lebo neverím že sa také počasie prihodí zakaždým a každému: videli sme najkrajší výhľad na svete. Susedná hora Kukenán, so svojimi vodopádmi –mimochodom, jeden z nich zvykne byť druhý najvyšší na svete, ak má dosť vody na samotnú existenciu-, nekonečnosť savany, kdesi v diaľke búrkové oblaky, blízkosť k mŕtvym bohom(žeby teda nakoniec prežili?:-) , a pocit z vlastnej malosti dáva miestu neuveriteľnú silu a mágiu. Dávni bohovia asi vedeli čo robia, lebo tá sila je priam nevyhnutná pri zostupe a návrate. Zostup je ako pri každej vysokohorskej aktivite náročnejší ako výstup, a pochod cez savanu bola už len rutina.

Ventana

Ventana a pohľad do Guayany

Roraima je rozhodne jedno z najkrajších a najmystickejších miest na zemi, kam môže človek položiť nohu(pozri obrázok). Nie je podobná ničomu, čo som dovtedy (a vlastne do momentu písania tohto článku) videl alebo zažil. Stála za každé jedno vynaložené euro(o finančnom zázraku venezuelskej ekonómie niekedy nabudúce), kvapku potu či puripuri štípanec. Kto bol, rozumie. Kto nebol, nech ide. Lebo inak nepochopí.

Stuj, noho!

Fotografie: autor a Peter "Becko" Ondrejovič (www.anakonda.sk)

Výstup sa uskutočnil v novembri 2012.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?