Adios, Venezuela a Vianoce v Medellíne

Autor: Tibor Somogyi | 28.8.2013 o 9:05 | (upravené 28.8.2013 o 11:35) Karma článku: 8,62 | Prečítané:  675x

Po Venezuele bola na rade Kolumbia, a jej druhé najväčšie mesto, Medellín. A teda, aké sú dojmy z tohto kedysi pre cudzincov zapovedaného mesta?

Mérida bola moja posledná zastávka pred veľkou, legendami o drogách a únosoch opradenou Kolumbiou. Kúpil som si teda autobusový lístok z Méridy do San Cristóbal de Táchira, s tým že tam niekde bude treba spať, a ráno zavčasu sa taxíkom nechám odviesť na druhú stranu hranice do kolumbijskej Cucúty, a vydal som sa na cestu. Hovorí sa, že ak chces rozosmiať Boha, povedz mu o svojich plánoch, no a z tohto môjho plánu sa nakoniec vykľul jeden z najsilnejších zážitkov z Venezuely.

V nočnom autobuse som si našiel svoje sedadlo, vytiahol spacák, pripravený pozerať najlepší vianočný film na svete všetkých čias a nikdy inak, bez ktorého Vianoce nie sú Vianoce, a síce Love Actually. Počas prestávky som sa z dvoch báb čo sedeli predomnou vykľuli učiteľky, a jedna dokonca učila v Méride angličtinu. V latinskej amerike hovoria po anglicky jedine turisti a niekedy ako-tak učitelia angličtiny, takže každú takúto príležitosť si pokecať radi využívajú. Po obligátnom smalltalku padla otázka na moje plány a smery, a po oznámení, že jediný jasný bod je zajtrajšie letadlo z Cucúty, prišla od Marie ponuka ako z českého porna: “Veď vystúp skôr, prespíš u mňa a ráno pôjdeš na lietadlo”.  No a keďže takáto ponuka sa tradične odmieta, nechal som sa strhnúť zvedavosťou a vystúpil s úsmevom na perách v San Juan de Colón.

Na mieste nás už čakal Mariin otec s autom a malou vnučkou. Zaviezli nás do reštaurácie, kde sme si dali kukurično-syrové placky arepy, a následne sme išli k Marii domov. Dom bol naozaj veľký, ukázali s otcom mi fotky celej rozvetvenej rodiny, veľký vlastnoručne vyrobený Betlehem, a podobné rodinné záležitosti. Pri zaspávaní som mi pomaličky začalo dochádzať, kde to spím: či som sa nedostal do brlohu nejakej šialenej rodiny, či prežijem noc alebo ma rozkrájajú do vianočnej tlačenky. Bez naťahovačiek - prežil som, veď asi by som o tom nemohol písať keby nie, že áno:) Ráno sme skoro vstali, dali sme si raňajky, autom sme prišli na hranice, postál som si 5(áno, 5, slovom päť) hodín v radoch na rôzne pečiatky. Samozrejme, Maria s autom na mňa po celý čas čakali, až som sa cítil nemožne. Nakoniec som nielenže prežil noc, ale som sa z Méridy dostal pohodlne, lacno a bezpečne až na Cucútske letisko. V lietadle na mňa dopadol celý ten úžas nad tým, akí ľudia i v takej skúšanej krajine, akou je Venezuela, vedia byť. Dovolím si malé zafilozofovanie: Slováci sa z pre mňa neznámych dôvodov radi hrdia svojou údajnou pohostinnosťou; avšak oproti týmto ľuďom sme len banda nevďačných dubákov bez štipky štedrosti. Koniec filozofovania. Za hodinku som vystúpil v Medellíne. Bienvenidos v hlavnom meste kokaínu.


IMAG0555.jpg

 

IMAG0557.jpg

 

Medellín z lietadla

 

Medellín je obrovské mesto, ekonomicé centrum krajiny a jeho obyvatelia, zvaní "Paisas", sú na svoj pôvod po celý život patrčne hrdí a na zvyšok krajiny sa pozerajú tak trošku(možno trošku viac) zvrchu. Je to mesto so štandardnou juhoamerickou štruktúrou: historické centrum plné narkomanov, mrzákov a prostitútiek, do kopcov sa tiahnuce slumy, a s modernou štvrťou pre bohatých, turistov a biznis, zvané Poblado. Napriek všetkému som sa teda ubytoval v Poblade. Čoskoro som na terase stretol estónca Andresa, ktorý žije v Kolumbii už niekoľko mesiacov, a za ktorým som v podstate prišiel. Nevidel som sa s ním 4 roky, a hneď s ním mám prežiť nasledovných n[číta sa “en”, akože nevieme presne koľko, ale veľa] neistých mesiacov na cestách. Takéto teda boli plány, a Boh sa smial a smial...

 

IMAG0578.jpg

 

IMAG0579.jpg

 

IMAG0583.jpg

 

IMAG0587.jpg

Medellín

 

Medellín je tiež príjemné mesto ako turistická destinácia, s množstvom atrakcií, perfektnou klímou, jediným metrosystémom v Kolumbii a lanovkami, ktoré slúžia ako MHD a idú najmä ponad / do spomínaných slumov. V týchto slumoch, o ktorých bude ešte reč, sa dajú vidieť rôzne špeciality a sociálne pokusy: hypermoderné knižnice pre deti, aby miesto drog vzali do rúk knihu, alebo dokonca eskalátor do strmého vŕšku. A jedna z atrakcií je miestna legenda, (ex)šéf medellínskeho kartelu Pablo Escóbar. Točia sa o ňom filmy, seriály, organizujú sa fakultatívne výlety k jeho hrobu a palácu. Jeho výrok, že radšej bude pochovaný v kolumbijskej hline ako žiť v americkej väznici, sa mu nakoniec vyplnil a pri naháňačke ho jednoducho zastrelili. Viac o tejto postavičke napríklad tu na Wikipedii a je to zaujímavé čítanie.


escobar_por_botero.jpg

Smrť Pabla Esóbara od ďalšieho rodáka z Medellínu, Fernanda Botera(zdroj: wikipedia)

 

Medellín však okrem týchto tienistých stránok disponuje aj množstvom vecí, ktoré robia život jednoducho krajším. Galérie, múzeá, botanická záhrada, množstvo parkov...to všetko je Medellín.

 

tn_P1070538.JPG

Zastávka metra Poblado


tn_P1070542.JPG

 

tn_P1070543.JPG

Socha od Botera v centre mesta. Botero mal svoj vlastný zbucľatievací (existuje vôbec také slovo?) umelecký štýl


tn_P1070550.JPG

Medellínske deti

tn_P1070558.JPG

 

tn_P1070561.JPG

Socha v botanickej záhrade. Asi Edward Cullen sediaci na nejakom vampírovi

 

Pekným miestom, na skok z Medellínu, je žulový monolit El Peňol pri priehrade Guatapé. Člny, hotely, a farebné domčeky v priľahlej dedinke vytvárajú  perfektnú atmosféru na neskorý obed či len tak, posedieť si pri káve. Je možné vyliezť až na vyhliadkovú plošinu hore na kopec, a že je odtiaľ naozaj spektakulárny pohľad, je vidno z fotiek.

 

tn_P1070456.JPG

E Peňol de Guatapé

 

 

tn_P1070477.JPG

 

tn_P1070478.JPG

 

 

 

tn_P1070479.JPG

 

 

tn_P1070481.JPG

 

Výhľad z vrcholu na zatopené okolie


 

tn_P1070494.JPG

 

tn_P1070503.JPG

Monolit vidno odvšadiaľ


 

tn_P1070516.JPG

 

tn_P1070517.JPG

 

 

tn_P1070532.JPG

Dedinka Guatapé

 

Ale naspať k Vianociam. Juhoamerikánci sú veľmi nábožní ľudia, všade je samý Kristus, Ježiš a Panenka María, každému tu na krku sa hompáľajú pátričky až sa človek cíti ako na Rytmausovom koncerte, a autá sú polepené vyznaniami ako "Jesús es el Seňor" alebo "María protega me", takže kresťanské veci sú pripomínané všade kde sa dá. Avšak, keďže väčšina miestnych detí nemá ani teoretickú šancu vidieť naživo snehuliaka alebo guľovačku na spôsob Orange-like pedofilnej reklamy, sú dekorácie prispôsobené miestnym pomerom. Tak sa dá napríklad vidieť betlehemík, kde na sošku umrnčaného tesárovho kojenca hľadí morské prasa oblečené ako Santa Claus a somárik obhrýza kukuricu.

 


tn_SAM_0128.JPG

 

tn_SAM_0129.JPG

Vianočné dekorácie v meste Pasto

 

Vianočný večer padá podobne ako u nás, na 24.decembra, a mal som ho stráviť s Andresovou “rodinou” slume Communa13, známom po celej Kolumbii. Prečo je tak populárny, som sa dozvedel hneď pri jeho prvej návšteve. Keď som prišiel na návšetvu bol piatok, a v noci predtým boli na ulici zastrelené tri dievčatá, keď sa ocitli uprostred prestrelky medzi dvomi frakciami miestnych hustých chlapcov. A pani v obchode, ľudia na ulici, cestujúci v doprave i ľudia na chodníkoch, ktorých sme stretali - všetci sa tvárili akoby nič. Traja mŕtvi - veď mohlo by byť aj horšie, treba žiť, predávať, kupovať, chodiť kým je človek živý, lebo smrť sa tu stala súčasťou života, je všadeprítomná, a ľudia si na ňu už zvykli. Takýto pocit je nesmierne neprirodzený, cudzí a desivý, ale funguje. Inak sa tu prežiť asi ani nedá. Večer sme ešte grilovali v slušnejšej časti tohto nebezpečného slumu, ale aj tak sa v diaľke občas ozývala streľba. Nuž, aj taký vie byť život a aj tak ho treba žiť.

Andres mi nosil čerstvé správy a keďže mŕtvych každým dňom pribúdalo, tak som zbabelo rozhodol stráviť Vianoce v pokoji hostela. A Andresova vianočná oslava musela nakoniec byť z ulice kvôli streľbe presunutá dnu…..a keď sa ponáľali dovnútra, vraj sa na tom strašne smiali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?