Amazonia 6

Autor: Tibor Somogyi | 29.9.2014 o 15:05 | (upravené 29.9.2014 o 16:13) Karma článku: 6,69 | Prečítané:  857x

Po dvoch hodinách letu ponad zelené pľúca našej planéty sme pristáli v Beléme. Bolo asi 7 hodín večer a teda hlboká noc, a napriek skúsenostiam z Manausu som si vôbec nepozrel kde, kam a ako vlastne mám byť ubytovaný.

Tento nešťastný omyl som si uvedomil až keď som sedel v taxíku, a nemal som ani najmenšie tušenie či ideme aspoň správnym smerom k mestu. Keby sa pán taxikár rozhodol podarovať ma nejakým chlapcom s britvami a ledlampami, bolo veľmi málo čo by som mohol proti tomu urobiť. Našťastie ma pekne vyložil uprostred Belému, najväčšieho mesta v estuári Amazonky a hlavného mesta štátu Pará.

Belém bol omnoho zaujímavejší ako Manaus, čo samozrejme nebol takmer žiaden problém. Najzaujímavejšie na celom Beléme bolo nábrežie. Na nábreží boli všetky zaujímavé veci: trh zvaný Ver-o-Peso, pevnosť de Presépio s múzeom, park či koláčiky Pasteis de Belém, ktoré sú ale nie veľmi podarenou replikou svojmu originálu z Portugalska.

Na spomínanom trhu sa dá kúpiť takmer vš etko čo si človek predstaví pod slovom exotické: od sušených plodov, ryby, para orechy, polievku tacaca po ktorej vám znecitlivejú ústa, rôzne šamanské potreby alebo aj biohipsterčinu Acai. Tie orechy para sú veľmi zaujímavé oriešky: kvôli ich zložitému systému rozmnožovania, ku ktorému potrebujú špecifické druhy hmyzu a ktoré zasa potrebujú špecifické kvety na produkciu vlastných feromónov bez ktorých sa tento hmyz nevie páriť, je ich veľmi zložité pestovať na plantážach - a teda (takmer) všetky paraorechy v obehu pochádzajú z pôvodných pralesných obrov. Semiačka pomáha rozširovať zvieratko zvané agouti, ktoré vie nájsť v ako kameň tvrdej škrupinke slabé miestečko a otvoriť ho. Keďže ale agouti je tvor zábudlivý, stane sa, že zabudne kam si oriešok skryl a z voilá! nový paraorech. Romanti cké, že? Toto ich problematické rozmnožovanie však pôsobí zároveň i ako ochrana: v Brazílii je zakázané vyťať paraorech. Taktiež keďže je každý orech jedinečný a dobre chránený svojou pevnou škrupinkou, otvárajú ich ručne veľkými nožmi tetušky na ulici. Alebo aj zubami, ako sa ma snažili naučiť policajti keď ma videli bezradného maturovať s nožom nad mojím prvým orechom, ale to jedine ak nenávidíte svoj chrup. Takže keď najbližšie budete vidieť paraorechy vo svojom obľúbenom supermarkete, neváhajte a kupujte: jednak budete mať skutočnú pralesnú lahôdku, a dvak pomôžete dobrej veci - ako zdroj príjmu si domáci budú strom hýčkať.

 

Bol som sa pozrieť na ostrov Cotijuba, ktorý je akousi oázou od upoteného Belému. Po hodinke plavby som si vzal  motorikšu, a nechal som sa odviezť na pláž. Riečnu pláž. Je to naozaj zaujímavý pocit, keď sa pozeráte na vodu tak obrovskú, že vnímate iba breh na ktorom stojíte, a pritom vidíte ako si tá rieka tečie.

 

A, aby som nezabudol. V Brazílii som mal šťastie na indivíduá pod vplyvom drog, a tak aj tu - cestou cez trh Ver-o-Peso šiel proti mne chlapík vychrtlý ako indický jogín, špinavý, s prázdnym pohľadom, bosý, len v slipoch, a v nich mal - tehlu. Normálnu celú pálenú tehlu. Neviem ako mu to držalo, ale prisahám, naozaj tam mal tehlu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?