Amazonia - časť posledná

Autor: Tibor Somogyi | 2.1.2015 o 10:11 | (upravené 2.1.2015 o 10:43) Karma článku: 10,51 | Prečítané:  3749x

Posledým miestom, ktoré som na svojom amazonskom putovaní navštívil, bol nárdony park Lençóis Maranhenses. Urobil som si tam 6dňový výlet z mesta Sao Luis, o ktorom sme písali minule.

Lençóis Maranhenses (treba čítať ako „lensoiš maraňenzis“) je notoricky známe miesto v týchto končinách Brazílie, a častým turistickým cieľom pre všetky okolité veľké mestá. V každom hosteli či reštaurácii je odkaz na cestovnú kanceláriu, ktorá zájazd ochotne zorganizuje. Ja som sa teda rozhodol zorganizovať si výlet podľa seba, a na rovnakú myšlienku som nahovoril aj Miriam, Nemku kdesi od Magdeburgu. Takže sme s vykašľali na cestovné kancelárie, našli sme si ubytko hneď ako sme vystúpili a takto sme ušetrili po 50 USD. Voilá. Po príchode do dediny Barrerinhas, ktorá je akoby vstupnou bránou do parku, a hneď ukázalo, ako dobre sme urobili: každý dom je nejaké ubytovacie zariadenie alebo minihotel. Na privátanie sme videli kŕdeľ supov, ako si na navodenie atmosféry rozoberá mŕtveho psa. Vitajme v Barrinheiras.

Po krátkej jazde džípom sa dostávame na okraj malej púšte. Okrem áut sa do niektorých častí parku dá dostať malým člnom, alebo niektorí si zvolia romantiku z konského chrbta či peší presun. 

LM je zvláštna krajina. Celé more piesku leží na pobreží Atlantického oceánu, a vyzerá úplne ako najklišoidnejšia púšť na svete. Kam až oko dovidí sú snehobiele duny, kde-tu trs suchej trávy. Od aridnej oblasti to má však na míle ďaleko: začiatkom roka tu začína obdobie dažďov, a v dunových údoliach podľa množstva vody vznikajú a zanikajú jazierka a lagúny, a niektoré, tie trvalé, majú aj svojich obyvateľov – vodný hmyz či malé rybky. Ked je vody veľa, vraj sa tieto jazierka zlievajú do riek a spolu tečú do oceána.

Celá táto oblasť pôsobí úplne fascinujúco a až surrealisticky, človek má pocit že s ocitol kdesi v obraze od Salvadora Dalího a chýbajú už len roztečené hodiny. Na miestach, kde prales prechádza do pieskovej pustatiny, to zasa vyzerá ako na rozhraní dvoch filmov: jedným je kdesi v Karibiku, a druhým je celkom správne v Brazílii. Ako chutí nekonečno však zistím až na pobreží, kde Atlantik oblizuje brazílske pobrežie - biely biesok plynule prechádza do blankytného oceána, ktorý kdesi na obzore sa zmení na modrastú oblohu obťažkanú mrakmi. Kontakt s realitou udržia len rybári alebo iní turisti, ako mravce rozstrúsení po celej pláži.

Z celej mojej amazonskej cesty som pripravil také kratšie videjko.

Po tejto nadpozemskej krajine som sa cez Sao Luis a ponad Amazonský prales vrátil naspäť do Kolumbie, kde som učil angličtinu a trošku ešte popozeral menej známe kúty tejto neskutočne krásnej krajiny. O tom ale snád niekedy nabudúce:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?