Napriek tomu, že som nemal žiaden vážny dôvod opúšťať juhoamerický kontinent, akosi som cítil, že sa treba pohnúť z miesta, že sa treba vrátiť. Veci, ktoré sa v Paste dali robiť, boli limitované, a musel som akosi zaujať stanovisko čo a ako ďalej. Rozhodol som sa teda využiť už raz presúvanú letenku Bogotá - Viedeň, a začal som sa pripravovať na odchod, ktorý mal prísť o niekoľko týždňov.
Pocity počas týchto týždňov boli veľmi zmiešané. Na jednej strane som sa už tešil domov, na strane druhej som vedel že niečo končí, niečo veľmi dôležité, a bolo mi jasné že ten čas, ktorý mi ostáva, musím využiť čo najlepšie.Dosť ale filozofovania, podme ďalej, preč z Kolumbie.
Z Pasta do Bogoty je to nejakých 1000km, takže aj keď by sa možno dal nájsť nejaký spoj len jedným prestupom, rozhodli sme sa urobiť si aj nejakú tú zastávku. Žiaľ, nepodarilo sa nám zastaviť sa na archeologickom nálezisku predkolumbovskej kultúry v San Agustíne, takže som sa musel uspokojiť s vnútrozemskou púšťou Tatacoa v provincii Huila.
Táto Tatacoa, ako ju budeme familiárne nazývať, je veľmi zaujímavé miesto. Je mimo klasických turistických ciest, lokálci ju majú skôr za komplikáciu ako za nejaké miesto pre potešenie, ale jednoznačne stojí za to merať sem cestu. My sme prišli najprv do mesta Neiva, hlavného mesta celej provincie, odtiaľ sme išli do mesta Villavieja a odtiaľ ochotným závozníkom až do Desierto de Tatacoa, ako sa miesto nazýva. Hneď po vystúpení z auta som si všimol okolie - vyzerá to, ako by ste boli na pieskovisku alebo tehelni kdesi v pralese. V diaľke ponad kaktusy, rôzne suchomilné pichľavé rastliny a kamenno-hlinené neživé útvary okrovej farby sa na obzore črtali zelené hory. Naozaj: toto miesto je v obrovskom údolí medzi dvoma chrbátmi Ánd, a práve vdaka tejto konfigurácii tu vznikla táto nezvyčajná krajina. Okrem prechádzky po dne zerodovaných kaňonov v spaľujúcej horúčave tu počas dňa toho moc k činnosti niet. Všetko sa zmení s príchodom noci. Vdaka svojej odľahlosti od ľudských obydlí je Tatacoa málo poznačená svetelným smogom, kde sa rozvinul zvláštny druh turizmu. Ludia sem s príchodom večera prichádzaju na pozorovanie nočnej oblohy v miestnom observatoriu, za ktorým sme mali postavený stan, a zanietený astronóm všetko vysvetlí a ukáže. Naozaj čarovné miesto.
Z tatacoy sme za jeden deň boli v Bogote, a tam som sa po ôsmich mesiacoch, čo som bol na cestách západnou pologuľou, konečne počul slovenčinu, keď z lietadla vystúpili moji kamoši zo Slovenska. Naše plány boli jasné - navštíviť na severe Kolumbie v pralese stratené mesto, a (možno) najkrajšie mesto Južnej Ameriky - Cartagena de Indias na pobreží Karibiku.
Stratené mesto, ako doslova znie preklad španielskeho názvu Ciudad Perdida, su rozvaliny starého osídlenia staré vyše tisíc rokov. Miestni Indiáni ho nazývajú Teyuna a kedysi bolo ich akýmsi hlavným mestom. Toto bolo definitívne opustené zrejme počas španielskej conquisty, aby ho v 70tych rokoch minulého storočia objavili hľadači pokladov a neskôr samozrejme aj turisti.
Náš trek trval 4dni rezkej chôdze pralesom, nič náročné - ale ani nič pre tehotné invalidné teenagerky. Výhodou je, že sa začína skoro ráno, a poobede ste už v tábore, kde sa môžete ísť okúpať alebo si oddýchnuť. Samotné stratené mesto tvorí niekoľko terasovitých odkryvov dávneho sídla, vojenský bunker na ochranu návštevníkov pred únosmi, a inak to je asi tak všetko. Mali sme šťastie a videli sme latino papalášizmus v priamom prenose - na jednej z terás pristál vojenský vrtuľník, z neho vyliezol panáčik v károvanej košeli obklopený vojakmi, urobil si pár fotiek a odletel preč. Celkovo to miesto má tajomnú atmosféru, je zaujímavé sa tam len tak túlať a hrať sa na Indiana Jonesa, ale kto má skúsenosť s Machu Picchu, s ktorým sa Teyuna rada porovnáva, nemôže byť prekvapený. Napriek tomuto nešťastnému porovnávaniu ide o veľmi zaujímavý výlet a jednoznačne stojí za to.
Po Stratenom meste sme pobudli pár dní na pláž v Tagange, a vydali sme sa do mesta Cartagena. Toto neskutočne nádherné mesto bolo kedysi hlavným prístavom španielskych kolónií a mokrým snom skutočných pirátov z Karibiku. My sme sa ubytovali vo vnútri hradieb v historickom centre. Treba povedať, že tak čisté, pozametané a naozaj udržiavané mesto som v celej Kolumbii nevidel. Všetko usporiadané, pekné, vydekorované, v ozdobených oknách boli naaranžované kvetináče s kvetmi, no skrátka nádhera. Urobili sme si pár výletíkov na ostrovy Rosarios, prípadne len tak na pláž a nasávali sme atmosféru tohto krásneho miesta, kde človek má dojem že sa vrátil o pár storočí v čase späť do koloniálnych čias a len čaká, za ktorým rohom sa vynorí španielsky conquistador alebo františkánsky mních.
Po pár dňoch som odletel do Bogoty a odtiaľ cez Madrid a Londýn domov. A to bol koniec mojej cesty severom Južnej Ameriky.
Záver
„To neprežiješ. Ti úplne šibe? To hádam ani nemyslíš vážne. V žiadnom prípade, neprajem si aby si tam išiel. Len sa robí zaujímavým, do mesiaca sa vráti. Prečo si nenájdeš novú prácu, tak ako sa patrí? Dobre, tak choď, ale nie tam, choď niekam normálne. Pozri sa na Jurka, on nevymýšľa tak ako ty.“ Toto boli všetko reakcie ľudí, keď som oznámil pred zhruba 4mi rokmi, že odchádzam do Južnej Ameriky, a neviem kedy a či vôbec sa ešte vrátim. Nešibalo mi, rozhodne teda nie úplne, prežil som, a naozaj som sa vrátil, ale až po ôsmich mesiacoch.
V deň môjho odchodu, keď som prešiel checkinom na Schwechatskom letisku, som naozaj netušil, do čoho idem, veril som len, že potrebujem zmenu, urobiť niečo inak, a ono sa to nakoniec nejako vyvrbí. Aby bolo jasno, rozhodne si nemyslím, že som urobil niečo revolučné alebo som mojím dobrodružstvom dosiahol nejaký úspech či zaslúžil obdiv - avšak vykročiť naň takto s odstupom času považujem za jedno z najdôležitejších a najlepších rozhodnutí môjho života pre mňa ako osobu. Takže posolstvo na záver pre všetkých, čo sa dočítali až sem: nebojte sa nasledovať i nevychodený chodníček.
“You can't connect the dots looking forward, you can only connect them looking backwards. So you have to trust that the dots will somehow connect in your future. You have to trust in something - your gut, destiny, life, karma, whatever. This approach has never let me down, and it has made all the difference in my life.”
https://www.youtube.com/watch?v=UF8uR6Z6KLc